Adjektiw
z Kitakija
Aktualna wersija wot 15:13, 29. jun 2011
Jeho typiska kóncowka je -a z wuwzaćom zo eksistuje někajki werbalizowanski afiks, dokelž tež werby maja kóncowku -a. Genusy kaž při substantiwach a zdźěla pronomenach so njerozeznawaja. Skłonjowanje adjektiwow ma samsne pady a numerusowe kóncowki kaž substantiw.
Komparacija / Tla lígemèni
| komparatiw: | mas- #1 | bóle | Špan.: más |
| vec- | D.Sor.: wěc(ej) | ||
| superlatiw: | naj- | najbóle | Pl./H.Sor./Słwk./Mak./Błh.: naj- |
- #1: Přirunaj tež luxemburgsku narěč němčiny: méi, w: méi laang, po francošćinje: plu long [Die deutsche Sprache, strona 15]
Napřećiwna komparacija / Tla anlígemèni
| napřećiwny komparatiw: | an-mas- | mjenje | Kor.: an-, Gr./Sans.: a(n)- + Špan.: más |
| an-vec- | hlej horjeka | ||
| sić-; (War.: suć-) | Vab.: sikiglu | ||
| napřećiwny superlatiw: | an-naj- | najmjenje | Kor.: an-, Gr./Sans.: a(n)- + Pl.: naj- |
| sils-; (War.: sals-, sas-) | Vab.: sikilisa |
Pomocne słowa wužiwane w přirunanjach / Sónimori biwéptari énsaj lígemèniri
| Esperante | Serbsce | Kitake (se deklinacieblas) | Kitake (se ne deklinacieblas #1) |
| ol | hač, dyžli | -ksi | lik |
| el | z | -ket | isot #2 |
| X-a kiel y | X-owy/-ny/-ski hač/dyžli y | X-a y-dźot | X-a as y |
| tiel X-a kiel y | tak X-owy/-ny/-ski kaž y | témaw X-a y-dźot | témaw X-a as y, témaw X-a sem y |
- #1: To je jenička móžnosć w Dzitak-susodnych narěčach, Dzitakšćinje a Dźigašćinje.
- #2: W narěčach jenož is.
Specifiskej afiksy / rúsomari gubánduri
| Afiks | Woznam | Etimon | Přikład | Woznam |
| -ems- #1 | -podobny | Turk.: (i)msi | gjúpemsa | hłupikojty |
| ki- | -rěčny | Sva.: ki- | kizermana | němska, němskorěčny |
| -isva | -ojty #2 | Lit.: -svas | gelisva | žołtojty |
| -ojta | -ojty | Sor.: -ojty | jégojta | lodojty |
| pa- | bjez-...-owy/-ny/-ski | Alb.: pa | pa-ájba | njehańbićiwy |
| -tlen- #3 | Hung.: -tlen (-tlan) | suvotlena #4 | bjezwodny |
- #1: Warianty su -ims-, -ujms-
- #2: za barbne słowa.
- #3: W narěčach w Búdi a Péśti z wotstronjenjom adjektiwneje kóncowki a z jeho abesiw kaž dalši pad nastanje.
- #4: Model za to eksistuje w jendźelšćinje (-less), němčinje (-los), finšćinje (-tön), madźaršćinje (hlej nalěwo) a turkowšćinje (-siz)
Adjektiw w najbóle častych padach steji před potrjechenym substantiwom, ale móže slědować, jeli to dla stilowych abo druhich přičinach je nuzne.
Nałoženje komparacije w sadach / Jópseni lígemènini énsaj tókomori
Přikłady / líziri
| Paolu teésa mastlústa Ítiksi. | Pawoł je tołsći hač Iti. |
| Géru teésa sićaránda Paoluksi. | Gerhard je mjenje mudry hač Pawoł. |
| Íti teésa najmója loket. | Iti je najrjeńša z jich. |
| Aotu laésa silsberáca kúleket. | Awtu bě najmjenje bohaty z wšěch. |
| Súvoksi mastépa púru teésa. | Woheń je ćopliši hač woda. |
| Kúleket sicgúrda émi laismátama. | Wona wupadaše najhroznišo z wšěch. |
Móžnosće / átvesori
| X V mas-/sić-A Y-ksi | X V (mal)pli A ol Y. | berberske, grjekšćina, hebrejšćina, malajišćina, maorišćina, songhajšćina, swahilšćina, thajlandšćina, walizišćina, zapoteka, finšćina |
| X V naj-/sils-A Y-ket | X V (mal)plej A el Y. | |
| Y-ksi mas-/sić-A X V. | X V (mal)pli A ol Y. | japanšćina, baskišćina, birmšćina, čibčišćina, guaranišćina, hindišćina, kanadšćina, turkowšćina, finšćina |
| Y-ket naj-/sils-A X V. | X V (mal)plej A el Y. |
PŘI: Modele namakach w: "Die Cambridge Enzyklopädie der Sprache", strona 84.
A přikład z indoneskeje rěče:
| Bis ini lebih baik dari itu. | Bus dieser schöner von jenem. | 'Dieser Bus ist schöner als jener.' |
| X lebih_A dari_Y | X V pli A ol Y | Tutón bus je rjeńši hač tón. |
PŘI: z "Indonesisch für Globetrotter", strona 32
A přikłady z korejšćiny:
| Mali-ka Susan pota te yeppu-ta | Mary-NOM Susan than more pretty-DECL | 'Mary is prettier than Susan' |
| X Y_pota te_A-V | X V pli A ol Y | Marina je rjeńša hač Susana. |
PŘI: z Minjoo_Kim.pdf, strona 1
| i-shi.sa-bo.da naeng.myôn-ûl (tô) chos.sûm.ni.da | dieses-Essen-im-Vergleich-zu kalter-Nudelsuppe-(4) (mehr) gut-sein | 'Dieses Essen ist besser als die kalte Nudelsuppe.' |
| X-po.da Y-(4) (tô) A-V | X V pli A ol Y | Tuta jědź je lěpša hač zymna nudlowa poliwka. |
PŘI: z "Koreanisch für Globetrotter", strona 44
A přikład z japanšćiny:
| Tokyo wa Osaka yori okii desu. | Tokyo Osaka als groß ist | 'Tokyo ist größer als Osaka.' |
| X Y_yori A-V | X V pli A ol Y | Tokio je wjetši hač Osaka. |
PŘI: z: "Japanisch Wort für Wort", strona 41
A přikład z tibetišćiny:
| ngüü-la sser g'ong tch'äh | Silber-als Gold Preis größer | 'Gold ist teurer als Silber.' |
| Y-la X (S)A | X V pli A ol Y | Złoto je dróši hač slěbro. |
PŘI: z: "Tibetisch für Globetrotter", strona 51
A přikład z Guaranišćiny:
| Ne porãve Kamégui. | dein schön-mehr Carmen-von. | 'Du bist schöner als Carmen.' |
| X A-ve Y-gui. | X V pli A ol Y | Sy rjeńša hač Karmen. |
PŘI: z: "Guarani Wort für Wort", strona 33.
Wažne adjektiwy / pújskari òjta-sónori
| Kit. | Woznam | Etimon | Kit. | Woznam | Etimon |
|---|---|---|---|---|---|
| aránda | mudry | Gua.: arandu | gjúpa | hłupy | Rus.: глупый [glupyj], Pl.: głupy |
| rúmla | Est.: rumal (Gen.: -a) | ||||
| beráca | bohaty | Bask.: a-beratsa | wákća | chudy | Keč.: wakcha |
| bóća | wjesoly | Tlng.: boch | anbóća | zrudny | |
| brúza | spěšny | Trk.: bruzas | láwna | pomałki | Ind.: laun |
| gótja | Lit.: goti | ||||
| rípa | Taj.: rìip | ||||
| cíkva | zajimowy | Ukr.: tsikawyj | kétla | njezajimowy | Tlng.: qetlh |
| dáda | wulki | Lit.: dìdelis & Či.: dà | bága #1 | małki | Mong.: baga |
| máha | Sans.: mahát, Ind.: maha | ćíkia | Bask.: txiki, Bur.: čiki | ||
| útana | Čer.: u'-ta-na' | ćúta | Či.: čut | ||
| léka #2 | Taj.: le-k | ||||
| tána | Sans.: tanú | ||||
| dálma | hłuboki | Ind.-Malaj.: dalam | lída | niłki | Enc.: lidde (liddea) |
| dípa #3 | TokP.: dipi | ||||
| dlákva | mjechki | Gt.: þlaqus | kátva | twjerdy | Kaz.: khatti, Mong.: hatuu (Jap.: katai) |
| meáka | Kr.: mek(a/o), Rus.: mjágkij, Slvk.: mäkký | ||||
| dólga #4 | dołhi | Rus.: долго [dolgo], Slov.: dolg(a/o) | ćóta | krótki | Či.: čot |
| úzuna | Uzb./Turk./Azb.: uzun | ćúta | Či.: čut, Kecx.(Ayac): čutu 'short' #5 | ||
| drága | luby | Madź.: drága, Cig.(Lov.)/Rum.: drag | píkta | zły | Lit.: pìktas |
| fíla | Gr.: φιλος [fílos] | póśva | Gua.: pochy ®[poši-] | ||
| míla | Rus.: милий [milij], Pl.: mily | ||||
| dzúkva | sympatiski | Gua.: juky ®[djuki-] | wésa | njesympatiski | wunamakane |
| d¸ága #6 | swětły | Sum.: dag | léća | ćmowy, ćěmny | Snč.: łeč |
| léwka | Gl.: leuc-os | támna | Kr.: taman, tamna, tamno |

